Leto sa chýli ku koncu a nám začína 6 dní letnej Školy majstrovania. Počas školského roka som sa s deťmi každý piatok stretával na Krúžku majstrovania a letná škola je pre nás znovu príležitosťou pocvičiť náš um, vynaliezavosť a zručnosť pri hľadaní konštruktérskych riešení . Tento rok postavil pred nás viacero výziev. Zišlo sa nám 9 detí – staronový tím z majstrov z minulých ročníkov plus dvaja prváci. Dvaja najstarší majú 14 a najmladší má 7. Podarí sa nám vytvoriť program dostatočne stimulujúci pre tých starších a zvládnuteľný pre tých mladších? Druhým otáznikom je počasie. Po dvoch slnečných rokoch nám rosničky predpovedajú dážď a chlad. Už teraz je jasné, že na niektoré plánované projekty (obojživelné vozidlo) bude príliš chladno. Ale nepredbiehajme, pred nami je ešte len prvý deň a všetko je otvorené.
Keďže všetky tohtoročné deti mi buď chodia na krúžok, alebo už v Škole majstrovania boli, nebolo treba dlhé vysvetľovať, čo nás čaká. Po krátkom občerstvení pravidiel a princípov bezpečnosti sme sa pustili s chuťou do práce. Na žiadosť viacerých detí sme si dali prvý deň rozcvičku v podobe stavania stoličiek z vopred narezaných preglejkových pásov. Toto cvičenie sa v minulosti ukázalo byť výbornou úvodnou aktivitou, pretože aku-vŕtačka v rukách detí sa pre nich stáva predĺžením ich tela, ktoré im dáva pocit novej sily a netušených možností. Dominik je v Škole majstrovania prvý krát, ale už po pár minútach vedel, kde má zatlačiť, aby ho vŕtačka poslúchala. Keď Jana sem tam niečo pridrží, ide to ako po masle.
Treba ešte overiť, či tie dva tenké pláty preglejky naozaj udržia váhu človeka. Preglejka síce testom prešla, ale Dominik sa aj tak rozhodol, že jeho stolička nohy mať nebude.
Druhým tohtoročným nováčikom je Tomi. Aj keď má Tomi iba 7 rokov, s vŕtačkou očividne už mal skúsenosť, pretože kým som k nemu prišiel, skrutky už zavŕtaval ako profík.
Dušan je tohto roku s detí najstarší. Klasickú stoličku si už vyskúšal vyrobiť minulý rok, tak sa rozhodol poňať to tento krát trochu netradične. Uvidíme, čo to bude.
Tomiho starší brat Maťko bol už na prvej Škole majstrovania pred 2 rokmi. Dáva si záležať na presnosti a dôslednosti. A vidno to aj na kvalite jeho práce. Spoje sú ako z katalógu.
V škole majstrovania nemôžu chýbať ani dievčatá - Pavla a Ema. Kamarátky od malička. Schovali sa trochu do ústrania pod prístrešok a niečo tajné tam kutia. Čo to bude? Zatiaľ nechcú povedať.
Dominik sa rozhodol, že to pravé orechové bude „čínska“ stolička bez nožičiek. Hmmm, čo by sa k nej ešte hodilo?
Dávid s Oskarom, ktorí tu boli aj minulí rok, sa dali do tímu s Dominikom. Po bojovej porade sa rozhodli sa vytvoriť komplet čínske sedenie so stoličkami a stolčekom.
Dušan prvý hlási hotovo. Vyrobil šikovnú prenosnú latrínu. Latky ergonomicky umiestnené v tvare rozkročených stehien. Tento nový produkt možno pohodlne umiestniť kdekoľvek, napríklad v obývačke na koberec pred televízor.
Aha - po použití možno veko výhodne sklopiť a naň postaviť, napríklad, kvetináč s begóniou. Váš útulok sa tak výrazne skultúrni.
A aj pri otvorení sa latrína na vás pekne usmieva. Usmievavá latrína do každej rodiny :-)
Po obede si išli decká trochu oddýchnuť dole do záhrady. Bolo jasné, že dlhé lieskové palice nezostanú na zemi ležať len tak bez povšimnutia. Deti milujú hrať sa s palicami. Dávid spravil z jednej palice zábranu a Tomi, Oskar a Maťko hádzali z domčeka palice tak, aby sa opreli o zábranu.
David bol v Škole majstrovania minulý rok a tento rok prišiel znova. Pri práci na súprave „čínskych“ stoličiek a stolčekov prišiel na nápad spraviť z jednej stoličky pojazdný stolček. Veď aj Číňania potrebujú servírovať. Kolieska zo starej stoličky sa na to hodili priam ideálne. Stolček treba pred použitím riadne zabehnúť ;-)
Počas dňa musíme dodržiavať pitný režim. Ešte že si Maťko stihol vyrobiť na svojom kresle aj držiak na nápoje. Ale teraz mu hlavou víri ďalší nápad. Dávid so svojim pojazdným vozíkom viacerých inšpiroval a keďže kopírovanie dobrých nápadov je v Škole majstrovania dovolené a všemožne podporované, čo tak dať kolieska aj na kreslo?
Pavla s Emou síce ešte stále nechcú povedať, čo to bude, keď to bude hotové...
... ale veľa sa dá uhádnuť. Zrejme nejaká dvojlavica nabitá fičúrkami. Jednou z nich sú odklápacie podpery na písanie. S úspechom recyklujú nápad z pred dvoch rokov a ďalej ho rozširujú. To je to pravé majstrovanie – hrať sa s myšlienkou a postupne vylepšovať funkčnú konštrukciu k dokonalosti.
Tomi sa rozhodol spraviť si sklopné operadlo. Vyrobiť kĺbové spojenie nebolo také ťažké, ale ako teraz zaisťovať operadlo vo viacerých polohách? Debatujeme spolu o možnostiach a Tomi nakoniec príde na riešenie, ktoré sa mu pozdáva.
Dávid s Dominikom medzičasom pokračujú vo výrobe servisného stolíka. Z ohnutej rúrky zo starého kočíka bude výborné držadlo.
A netreba zabúdať na bočnice, aby nám čínske rezance nevypadávali po ceste z taniera.
Spokojný so svojou latrínou, Dušan sa pustil do vedeckého experimentu. Na to, čo sa rozhodol spraviť, bude potrebovať veľa veľa trpezlivosti.
Ale Dušanovi trpezlivosť rozhodne nechýba. Zenové meditačné cvičenie – skrutka po skrutke.
Maťko si bol medzičasom zobrať z dební zo zásobami kolesá zo starého kočíka. Hmm, tu niekde by to malo byť, ale ako tam to koleso pripevniť.
Dievčatá konečne vyšli zo svojho zákutia a predstavili nám svoje veľdielo. Štúdijné dvojkreslo s praktickým baldachýnom. Vhodné do každej outdoorovej učebne.
Okrem otáčacích stolíkov na písanie je má dvojkreslo množstvo rôznych vychytávok.
Pod strednou odklápacou opierkou je priestor na príručné odnímateľné drevené puzdro na písacie potreby. V prípade potreby použiteľné aj ako kabelka.
Univerzálna šedá páska „duct tape“ je naozaj univerzálna. Tu poslúžila na pútko držiace lakťovú opierku vo vzpriamenej polohe.
Dávid s Dominikom a Oskarom majú hotovú už pomaly celú čínsku reštauráciu. Ešte treba pripevniť stojan na nápoje na Dominikovu stoličku a bude to. V strede stolík s otočnou strednou časťou. Uhorku z olovrantu si môžeme posielať pekne dokola.
Keď Dušan minul krabičku skrutiek usúdil, že by mohlo stačiť. Pre istotu potom ešte plochu o tretinu zväčšil. Kto sa prvý podujme vyskúšať účinok sily rozloženej na ploche?
Hroty skrutiek sú na dotyk naozaj ostré. Tomi skúša rukou cez tričko, či to veľmi pichá. Ej, veru pichá.
Pavla je prvá, ktorá sa odhodlá vyskúšať to aj na svojom pozadí. Vŕtačky máme pre istotu pripravené, keby bolo treba z Pavliných nohavíc bleskovo vyskrutkovať viac než 500 skrutiek. Chalani, pozor na reverzný chod!
Všetko dobre dopadlo. 500 ostrých špičiek je očividne dostatočne veľa aby sa, Pavlina hmotnosť bezpečne rozložila. Prežil to aj Pavlin zadok aj jej nohavice. Po prvom odvážlivcovi si to vyskúšali všetci.
Nastal čas olovrantu. Ešte že máme tú čínsku sedaciu súpravu.
Maťkovi sa podarilo na svoju stoličku pripevniť zadné kolieska. Aha, vŕtačka sa dá použiť ako dobrý pohon! Oprel hlavičku vŕtačky o koleso a to sa rýchlo roztočilo. Hmm, to musíme vyskúšať, keď budeme robiť káry. Ozaj budeme robiť káry?
Výhodou čínskeho sedenia je, že ho možno veľmi ľahko skonvertovať na čínske ležanie.
Najmladší majstri na návšteve v outdoorovej učebni. Ufón Dávid ma na ušiach „obracače sluchových vnemov“ – špeciálne zariadenie, ktoré som vyrábal pre potreby TEDxBratislava.
No a tu je výsledok Tomiho snaženia. Nakoniec sa mu podarilo prísť so schodným riešením naklapánia operadla jeho kresla. Na bočnú stranu sedadla vyvŕtal viacero dierok, ...
... do ktorých sa zasúva skrutka upevnená no koniec doštičky spojenej s chrbtovou opierkou ...
... a potom si už iba stačí vybrať tú správnu polohu.
Prvý deň je za nami. Než prídu rodičia, babička ešte stihne dať chalanom rýchlokurz chovu káčat a ukázať malého králika.
Keď všetci odídu, zostane len domáca Pavla a jej kamarátka Ema, ktorá je u nás na prázdninách. Relaxujú luštením krížoviek vo svojej outdoorovej učebni. Ozaj, neviete značku ruského výrobcu lietadiel na dve?
Rozcvičku máme úspešne za sebou. Tomi s Dominikom sa naučili robiť s vŕtačkami a ostatni si precvičili svoje dizajnérske zručnosti. Zajtra nás čaká prvý skutočný projekt.
Rastislav Geschwandtner
