Dnes ráno sme mali dilemu, do čoho sa pustiť, pretože sme na tento týždeň mali pripravených viacero projektov, ktoré už nestihne spraviť. Nakoniec sme sa rozhodli, že využijeme dlhé lieskové palice, ktoré si deti včera dotiahli z lesa a špagátom z nich zviažeme prístrešok.
Najprv sme potrebovali narezať krátke palice, na ktoré si navinieme špagát. Tomáško sa ráno skamarátil s pílkou a po zvyšok dňa využíval každú príležitosť na to, aby ju mohol použiť.
Ukázali sme si, ako možno zviazať dve alebo tri palice a majstri si hneď vyskúšali, akú váhu vydrží taká zviazaná trojnožka.
Technika viazania bola teda jasná. Stačilo už len vymyslieť, čo ideme postaviť. Projektanti sa postavili ku kresliacej doske ...
... a nápady sa z nich len tak sypali.
Začali sme ambiciózne v dvoch tímoch s cieľom postaviť dva kompletné prístrešky s vyvýšenou podlahou (keby stúpla voda), na ktorých sa malo vyspať zajtra večer 6 detí. Zajtra totiž ostávame aj cez noc.
Čoskoro však zisťujeme, že nemáme dosť materiálu. Keď to už inak nešlo, súhlasil som s použitím hranolov na zvýšené podlahy, ale ani tak toho nebolo dosť. Chvíľu trvalo, kým sme dva tímy zredukovali na jeden a plán šesťmiestnej haciendy s visutou podlahou na áčkový prístrešok pristavaný k už existujúcemu záhradnému domčeku.
Ema, Pavla a Majo a Juri sa
snažia prísť na to, ako uviazať vrcholový uzol. Pri ukážke to vyzeralo jednoducho, ale až také jednoduché to zrejme nie je.
S vetrom vo vlasoch, Pavla privezuje vrch novej prístavby k jestvujúcej konštrukcii domčeka.
Rebrík sme si postavili tak výhodne, že po zviazaní konštrukcie sme ho mali problém vytiahnuť.
Dievčatá zisťujú, či budeme mať dosť látok na pokrytie prístrešku. Alebo vyberajú, ktorá deka s ktorou ladí? To sa už zrejme nikdy nedozvieme. Niektoré veci ostávajú iba medzi ženami ;-)
Sieť sa ani po štyroch dňoch nezunovala. Počas oddychu Miško (mimo fotografie) skáče na jednom konci z konára do siete a Matúša s Tomim to na druhom konci nadhodí. Radostne pri tom výskajú.
Oatatní sa zatiaľ bavia každý po svojom. Juri znáša vajíčko, Majo hypnotizuje hojdacie kruhy, Pavla si cvičí úsmev Mony Lisy, ... A Jana si môže konečne aspoň cez prestávku uviazať svoj vlastný uzol.
Tu sa už črtajú dvere. Namiesto vodováhy sme ako mieru použili výšku Tomáškovho nosa.
Miško s Jurim zatiaľ s Janinou pomocou zväzujú rebrík.
A znovu prišla príležitosť pre Tomáška. Starostlivo odpílil všetky prečnievajúce konce. To aby sa na ne niekto nenapichol.
Rebrík je hotový a drží tak pevne, až sa tomu až čudujeme.
Rebrík je parádna vec. Môžete sa s ním dostať aj na miesta, ktoré vám dovtedy boli neprístupné. Miško objavuje rázsochu veľkého orecha.
Rebríku však ešte treba doladiť dĺžku nôh.
Konštrukcia je hotová. Nastal čas uviazať plachty. Miško chvíľami pomáha, ...
... a chvíľami trénuje chodenie po kladine. Pod seriózne vyzerajúcim obväzom na dlani sa skrýva malý prasknutý otlak
Pavla sa ukázala byť expertom na výškové práce.
Keď už raz Miško tú rázsochu orecha objavil, chcú ju vidieť všetci.
Tááák, do vnútra nám už nenaprší.
A vo vnútri to tiež už vyzerá útulne.
Ešte pár drobných úprav ...
... a dielo je hotové.
Ostali nám ešte necelé dve hodiny. Od rána sa už deti tešili, že budeme znovu rozoberať spotrebiče. Jeden krát očividne nestačilo. Matúš si dokonca z domu doniesol starý notebook.
Úlohou dňa je nájsť miniatúrne zaujímavé súčiastky, potrebné na zajtrajší projekt.
Pokračuje tiež lov na motorčeky. V ručnom vysávači predsa musí byť nejaký motor, ale ako sa k nemu dostať? Čo to tam vpredu ešte drží?
Matúš sa pomaly dostáva k displeju od notebooku. Jurimu sa zas páčia tonery z tlačiarne.
Neuveriteľné, čo všetko je v displeji! Jedna vrstva za druhou. A každá je iná.
Jedna je dokonca zväčšovacia ...
... a okrem zväčšovania aj všetko zdvojuje! Až neskôr sme sa dozvedeli , že je to polarizačný filter.
Rodičia sú už pri bráne, tak nám neostáva nič iné, len všetko zbaliť a odložiť na zajtra.
Zajtra deti ostávaju v Škole majstrovania aj cez noc. Prespávame do soboty a majstrovať budeme aj po zotmení, takže zajtra blog zrejme napísať nestihnem. S najväčšou pravdepodobnosťou teda dovidenia o dva dni.
Uf , to bude noc :o)
Noc bola fantastická. Teplá a hviezdnatá. A s deťmi nebol najmenší problém.
Paradoxne, noc, kedy som sa najlepšie vyspal, pretože som nepísal blog 🙂