Tak, prvý deň máme úspešne za sebou. Tak ako my, ani deti sa nevedeli dočkať. Matúš sa omylom zobudil o hodinu skôr a zistil to, až keď zazvonil u prekvapených rodičov Miška, ktorí mali oboch chlapcov doviesť.

Po vyprevadení rodičov a krátkom vysvetlení pravidiel, vyfasovaní rukavíc a okuliarov (inak veľmi kúlových), sme si povedali, čo sa stalo. Krajinu Kvamňaukiriki zaplavila obrovská vlna tsunami a vzala so sebou všetko, čo jej stálo v ceste. Úbohí  Kvamňakirikičania si nemali ani na čo sadnúť. Na pobreží ostali len pláty drevotriesky z trupu starej lode a malé kúsky dreva. More našťastie vyplavilo aj bedňu s vŕtačkami a skrutkami jednej veľkosti. Neostávalo nám nič iné, len si stoličky vyrobiť sami. Ale ako, keď všetkých skúsených stolárov vzala voda?

Po chvíli hrania sa s materiálom, prišiel Juraj s Máriom na spôsob, ako sa dá spájať.

Zanedlho mala už Pavla s Emkou manufaktúru na stoličkové nohy.

Miško zvolil iný prístup. Minimalistický dizajn hýbe svetom. Žeby hotovo?

Tomáško ako najmladší dostal najlahšiu aku-vŕtačku. Zaskrutkovať skrutku do preglejky bez predvŕtanej diery je preňho príliš ťažké. Kladivo pomôže zapichnúť skrutku do dreva a potom to snáď už pôjde.

Ide to! A vôbec nevadí, že stolička má len dve nohy. Však to stačí. Alebo nie?

To starší chalani, Majo s Jurajom, majú celkom odlišné ambície. Kto by sa zapodieval stoličkou, keď môžu spraviť rovno lavicu. Kvamňaukirikičania to určite ocenia.

Matúš s Miškom nabrali tempo a prirobili operadlo.

Tomášková priebežne mení dizajn stoličky podľa potreby. Pribudla tretia noha a minioperadlo.

Tímová práca. Čo to bude?

Zasahuje rýchla zdravotnícka pomoc. Trieska bola vybraná odborne a bezbolestne. Ruku nebolo treba amputovať.

Stolička alebo lehátko. Operadlo vyzerá pohodlne, ale nie sú tie nohy trochu krátke?

Po obede treba trochu vytráviť. Stará stavbárska bezpečnostná sieť zavesená na orechu je to pravé dobrodružstvo.

Paráda, odtiaľto vidno až k druhým susedom!

Na pohľad z vtáčej perspektívy si však musíte počkať v rade.

Siesta sa skončila, ideme znova majstrovať. Lavica už vyzerá ako lavica.

Aj psovi Bojarovi sa na nej pozdáva.

Ale očividne to nie je úplne ono. Juraj rozmýšľa, čo jej ešte chýba.

Jeden z mnohých momentov radosti, keď sa niečo podarí. Nohy už pevne držia.

Keď nie je poruke zverák, niet nad dobrého pomocníka. Tomáška už vŕtačka poslúcha. Kladivo už berie do ruky iba občas.

Miško tiež vo funkcii pridržiavača.

Dizajn Tomáškovej stoličky naberá nový nečakaný smer. Keď sa mu podarí zaskrutkovať skrutku hlboko do preglejky, pôsobí mu to neopísateľnú radosť. Vtedy je to ono.

“Vidíš Rasťo, teraz na nej môžu sedieť už aj veľkí”. No, alebo aspoň takí strední.

Pavla prišla s nápadom prirobiť na stoličku držiak na nápoje. Myšlienka sa okamžite ujala. Keďže kopírovanie dobrých nápadov je v Šklole majstrovania vítané, o chvíľu chceli mať držiaky všetci.

Bojar v úlohe testera. Operadlo veľmi neocenil, ale sedačka, že je fajn.

Tá opierka bude vadiť tým nápojom v držiaku. Hmmm, a čo keby sa toto tu otáčalo? Ale ako to spraviť?

Miško už má postoj hodný profesionála. Správny sklon, správna sila. To to potom ide jedna radosť.

Inovatívna výstuž operadla. Ahá, nie všetky spoje musia byť pravouhlé! Ono to funguje aj do trojuholníka.

Čo sa mňa týka, ja už môžem mať kľudne olovrant.

To to človeku chutí, keď si vyrobí vlastný nábytok. Kvamňakirikičania sú zachránení.

Obzvlášť tie držiaky na nápoje sa veľmi zišli. Čo by sme robili bez nich.

Na dážď to dnes nevyzerá, ale človek nikdy nevie. “Ja som si vždy chcela vyrobiť stoličku so strieškou” Slúži aj ako ochrana proti tsunami.

Svoje majstrovské dielo dokonal s grandióznym trjuholníkom nad hlavou. Ak bude Tomáško raz dizajnér, určite nie konvenčný.

Strieška vôbec nie je zlý nápad. Lavica bez striešky, to je ako Kvamňakirikičan bez vŕtačky. Ale to už musíme dokončiť zajtra. Rodičia sú už tu a je čas ísť domov.

Ostáva len Pavla s Emkou. Pavla musela spáchať nejaký šeredný zločin, pretože Emka sa rozhodla ju ugrilovať na elektrickom kresle, alias Tomáškovej stoličke.

Necenzurované. Táto fotografia nemala nikdy opustiť brány našej veznice :-)

Po celom dni strávenom s vŕtačkou v ruke sa dievčatá rozhodli, že zvyšné voľné chvíle strávia s vŕtačkou v ruke. Emka práve zistila, že drevo má v rôznych smeroch rôznu pevnosť. Odlomený kúsok treba vyskrutkovať.

Práca navyše sa vyplatila. Emka si opravila striešku a Pavla predvádza svoje senzačné otočné uchytenie operadiel.

Tradááááá

Dovidenia zajtra, priatelia.