Je sobota ráno, Terazka a Matúš dnes išli za športom a Juraj na rodinnú oslavu, ale ostatných päť detí si nenechalo ujsť posledný deň tohtoročnej letnej Školy majstrovania. Komorná zostava si vyslovene pýta pohodu a relax. Máme ešte pár projektov z predchádzajúcich dní, ktoré by bolo fajn dokončiť, ale slnko aj dnes pečie ako divé, tak uvidíme, na čo dnes budú mať deti chuť.
Po včerajšku nám v bedničkách pri stole ostali ešte nejaké veci na rozoberanie a to je príliš veľké pokušenie, aby sa dalo ignorovať. Ako deti postupne prichádzali, niektoré ešte so zalepenými očami, pri pohľade na staré mašiny hneď zrýchlili krok a v zápätí už držali v rukách skrutkovače.
Adamovi padol do ruky jeden veľmi parádny dizajnérsky kúsok. Vonkajšia skrinka z kartónu, na nej ručne písané popisky "Volume" a "Frequency", kostra z Merkuru (pamätáte si? Kto mal doma Merkur? Predstavte si, že sa to ešte sále vyrába) Bolo to kutilsky vyrobené rádio, ktoré za mlada vyrobil jeden z rodičov.
Pavla skúša objaviť všetky rafinovane skryté západky na plastovom kryte notebooku. Skúšali ste niekedy otvoriť notebook tak, aby sa dal ešte zložiť? Žiadna sranda. Dávidovi sa podarilo odniekiaľ vymontovať motorček.
Oskar našiel motorček dokonca aj s malou vrtuľkou. Takú vec treba hneď vyskúšať. Stačí pripojiť držiak s dvomi tuškovými baterkami a tradáááá, vrtuľka sa vrtí!
Gramofónová prenoska, hlavička vŕtačky, transformátor, kazetová mechanika, váha ... každý z predmetov nám trochu viac osvetlil ako veci fungujú.
A keď už nebolo čo odskrutkovať, na rad prišli štikacie kliešte. Áááá to je paráda, keď môžete niečo dekonštruovať ;-)
Po nejakej hodinke dvoch prišiel rad aj na nedokončené projekty. Ostali nám rozrobené mechanické hračky. Niektorým už nechýba veľa. Podarí sa nám vdýchnuť im nakoniec život?
Dávida dnes prídu vyzdvihnúť rodičia skôr a tak sa rozhodol pustiť do práce ako prvý.
Jeho "pajko" už sedí v člne. Teraz ešte čln s pajkom pripevniť na hladinu oceánu a tyčky odrezať tak, aby pajka a čln rozkývali na vlnách.
Adam tiež oprášil svojho mechanického obra. Cieľom bolo, aby sa prefíkaný domček vždy skryl pred úderom kladiva rozzúreného obra. Adam musel pár krát zmeniť tvar a veľkosť vačiek, aby sa pohyb kladiva a domčeka navzájom zosúladili. Teraz už len stačí nájsť tú správnu polohu.
Oskar sa nenechal vyrušovať a ďalej rozoberal elektroniku. Včera musel kvôli nevoľnosti odísť a tak si to dnes užíval aj za včerajšok.
Cvakal a cvakal, až na doske neostala jediná súčiastka.
Pomaly prišiel obed, po obede krátka siesta a s ňou jeden veľmi čarovný moment. Dávid si ľahol do siete, Oskar sa usalašil v rázsoche orecha a len tak sa uvoľnene, po chlapčensky rozprávali - o prázdninách, o rodičoch, o súrodencoch, o autách, ... Nad hlavami im jemne ševelilo lístie orecha a v tráve cvrlikali cvrčky (koníky, krtky). Proste absolútna pohoda. Užil som si to s nimi.
Pre Dávida Škola majstrovania pomaly končí. O druhej si pre neho prídu rodičia a odchádzajú niekam na výlet karavanom. Ten úsmev hovorí za všetko. Loď sa mu podarilo dokončiť.
Keď touto kľukou takto potočíš, tak tieto kolieska (vačky) sa krútia a paličkami dvíhajú "pajka" a motorový čln hore hore dole.
A tu je Dávidov čln v plnej paráde. (nahrané o pár dní neskôr)
Ostatné deti sa už nevedeli dočkať, kedy sa budú môcť znovu kolísať na vlnách v ich skutočnom člne. Po Dávidovom odchode sme teda hneď vyrazili na jazero. A keďže nás už bolo tak málo, do člna sme sa zmestili všetci, vrátane mňa a Jany.
Keď sme dorazili na druhý koniec jazera, moreplavci naskákali do vody. Zobral som so sebou malú GoPro kameru s tým, že ju vyskúšame pod hladinou.
Zrazu pred objektív priplával nejaký veľký bobor..., len podľa plaviek sme zistili, že to bol Adam.
Decká sa bláznili, špliechali a trhali mi kameru z rúk. Bolo predsa treba vyskúšať, či je vodotesná. Ukázalo sa, že je. Ale ja som s hrôzou zistil, že kamera vo vodotesnom púzdre nepláva :-( Ešteže sme na to prišli v plytkej vode, pretože inak by nám zmrzli úsmevy na tvári. Teda asi hlavne mne.
Zopár impresionistických záberov - tento má názov "Tekuté šťastie, zmrznuté v čase".
Pavli, Oskar, nečudo, že sa vás ryby boja. Keby som bol ryba, tak si myslím, že na mňa útočia dve nenásytné pirane.
Olympijský víťaz na dlhý bazén
Gangsta swimmer. Yo-yo.
Tři dušičky z pod pokličky
Po kúpaní nám ešte ostala hodinka na majstrovanie. Oskar si stihol z vymontovaných dielov vyrobiť dreveného robota. Každý správny robot musí mať na hlave transformátor. To aby transformoval skvelé myšlienky na dobré skutky.
Pavla dostala podrobný výklad o všetkých fičúrkach. Teraz volí program na upratanie dvora.
No a Adamovi sa podarilo dokončiť mechanického obra a prefíkaný domček. Dal do toho veľa úsilia, takže rozhodne má dôvod na spokojnosť.
Jeden krátky pohľad do zákulisia ...
a jeden reprezentatívny pohľad na hotové dielo.
Podarí sa obrovi zničiť prefíkaný domček, či nepodarí. Na živo pre vás zachytil TV News Kuchyňa.
A tým sa skončila tohtoročná letná Škola majstrovania. Bola v mnohom iná, ako tá minuloročná. Deti sa tento rok rozhodli venovať viac času menšiemu počtu projektov. Loď sa ukázala byť veľmi vďačný projekt, pretože bola zdrojom zábavy aj pri stavbe aj pri plavbe. Použitie v praxi im navyše umožňovala neustále vylepšovať konštrukciu a odstraňovať slabé miesta. Keď sa prvý prototyp potopil, deti to ani najmenej nemrzelo. Namiesto toho sa na druhý deň pustili s chuťou do stavby novej pevnejšej, väčšej, vymakanejšej lode. Mechanické hračky „automatony“ nás tiež niečo naučili. Nie každý projekt sa podarí dokončiť. A to je v poriadku. Dôležité je experimentovanie. V Škole majstrovania považujeme proces za dôležitejší ako výsledok. Novinkou boli aj spontánne projekty, s ktorými prišli deti samé – napr. katapult a bábika pántovička. Čo mi však najviac utkvelo v pamäti je výnimočná úroveň spolupráce. Spolupráca je jedným so základných kameňov Montessori pedagogiky a na deťoch je vidno, že sú zo školy zvyknuté spolupracovať. Nevadia im vekové rozdiely a bez problémov si vzájomne pomáhajú. Bolo úžasné sledovať staršie deti, ako dokážu pracovať ako tím, úplne samostatne, bez zásahov dospelého.
Na teraz si od píliek a vŕtačiek trochu oddýchneme, ale nie nadlho. Po lete začne nový školský rok a s ním aj pravidelný Krúžok majstrovania v ZŠ Márie Montessori. A o rok možno znovu v Kuchyni do videnia.
Rasťo Geschwandtner
