Deti prišli na 11. deň školy majstrovania nabalené viac, než zvyčajne. Stany, karimatky spacáky, … Áno, dnes večer nejdeme domov. Niečo pomajstrujeme, niečo si opečieme, v noci sa trochu zabavíme so svetlom a do rána prespíme v stanoch na záhrade.
Včera sme odchádzali domov od rozrobeného projektu. Stolový futbal už nemá ďaleko od dokončenia, ale chýba ešte pár maličkostí. Ako prvé je potrebné nasadiť rúčky. Dedo nám večer do pripravených dier v lieskových rúčkach narezal závity, aby sme rúčky nemuseli lepiť.
Terezka obrúsila hrany na bočniaciach brúsnym papierom, aby si neskôr niekto v zápale boja nezadrel triesku. Ja som potom karbobrúskou skrátil závitové tyče na mieru a decká nakrútili rúčky. Na konce tyčí sme naskrutkovali poistné matice.
S nasadenými rúčkami sa už pokušenie vyskúšať naše dielo nedalo vydržať. Myslím, že pri tréningu boli FC Ošúpaní v miernej výhode, keďže im nebolo kde streliť gól.
Nerozlučná dvojica Maťko s Adamkom sa pustila do výroby druhej bránky. Výborne sa na ňu hodili naše univerzálne bloky z rozobraných stoličiek. Aspoň sa ani jeden tím nemôže sťažovať, že by bola jedna bránka väčšia ako druhá.
Terezka s Pavlou mali zrejme drevorúbačské raňajky, pretože ručné pílky v ich rukách mali záber ako motorové. Raz, dva, tri a mantinely po stranách bránok boli hotové. Ostatní sa museli uhýbať, aby ich nezasiahli lietajúce triesky.
Čo by to bol za futbal bez ukazovateľa skóre, a tak kým som ja s Tete odrezal na kotúčovej píle zadné steny, ostatní spoločne vyrobili počítadlá.
Ešte skontrolovať dotiahnutie matíc, otestovať penové tlmiče, …
… posadiť záložných hráčov na lavičku náhradníkov, vynulovať ukazovatele skóre a derby sezóny sa môže začať.
Tete sa postará o slávnostný výkop.
Útoky sa striedajú v rýchlom slede …
a na tribúnach to vrie.
Menia sa stany aj hráči ...
a napätie by sa dalo krájať.
Na oboch stranách nie je núdza o gólové momenty.
V priebehu zápasu si rozhodca všimol výškový hendikep niektorých divákov. Prerušil zápas a vykázal nedostatočne vytŕčajúce hlavy
na vyvýšenú tribúnu. Vytrženie divákov prerušila až babička volaním na obed.
Cez obed sa k nám pridal aj Matúš, ktorý bol s nami minulý týždeň, ale v piatok popoludní musel ísť kvôli sobotňajšiemu preteku domov. Po poobednej polhodinovej sieste prišiel čas na ďalší projekt. S Janou som chcel pre deti vymyslieť projekt, kde by bolo absolútne neisté, čo z toho vzíde a ako to dopadne. Malo to byť niečo, kde by deti využili všetky zručnosti, ktoré si doteraz osvojili a kde by mohli popustiť uzdu svojej fantázie. Rozhodli sme sa postaviť stroj času. V ZŠ Márie Montessori, kde všetky deti, až na Danka chodia, by mohli využiť cestovanie v čase pri výučbe dejepisu. Ak by sa nám podarilo vymyslieť a vytvoriť niečo praktické, dalo by sa to použiť aj pre potreby školy.Pustili sme sa teda do vymýšľania stroja času - podľa možnosti funkčného. Najskôr sme sa zhodli, že by to mala byť nejaká konštrukcia, na ktorú by sa dalo potom pripájať všetko potrebné. Pavla navrhla, že by to mala byť podstava na kolieskach, z ktorej ide tunel do iného času.
V priebehu brainstormingu padali aj ďalšie nápady – aktivačný mechanizmus zložený z puzzle, ktoré musia do seba zapadnúť; vysúvacia veža; riadiaci panel s tajným kódom; závitová tyč s padajúcou podložkou ako zvukový efekt; laserové ukazovátko a systém viacerých zrkadiel natočených pod určitým uhlom, aby sa lúč dostal tam kam má; GPS zameriavanie a mnoho ďalších fičúriek.
Nakoniec sme sa dohodli, že ideme vyrábať bránu pripomínajúcu krátky tunel, so závesom na každej strane, s ovládacím pultom na tajný kód a to celé na kolieskach – niečo podobné, ako je znázornené červenou fixou v strede hore.
Zo skladu na povale som doniesol škatule so zvyškami po minulotýždňovom rozoberaní elektroniky. Deti hneď začali triediť, čo sa im na stroj času zíde.
Všetkých z nejakého dôvodu fascinovali vypínače. Na šťukaní vypínača musí byť zrejme niečo magické.
Zvažovali sme rôzne materiály na stavbu časobrány. Tyčky zo starého stanu neprešli v Pavliných rukách záťažovými testami. Musíme nájsť niečo vhodnejšie.
Danko chodí na elektrotechnický krúžok Prekvapuje mňa aj ostatné deti svojou zručnosťou s letovačkou aj chápaním funkcie jednotlivých súčiastok. Podujal vytvoriť a zapojiť funkčnú časť prístrojovej dosky. Riško mu asistuje – do preglejky je potrebné vyvŕtať diery na vypínače.
Stačí dotiahnuť matičku a prvý vypínač je nainštalovaný. Tri napájacie zdroje, t.j. spolu šesť tuškových bateriek, by nám mali dať dosť energie na cestu tam a späť.
Potenciometre sú tiež dôležité, obzvlášť keď chcete regulovať polomer zakrivenia vesmíru a rýchlosť svetla.
OK. Máme ovládač čipu, spínač na tajný kód, aktivátor prenosu a zvyšok sa ešte uvidí.
Terezka, Adamko a Maťko zatiaľ montujú plošinu na kolieskach.
Matúš sa skrutkovačom snaží demontovať čip z plošného spoja. Čo sa dá robiť, keď práve taký čip je treba do stroja času.
Tete s Pavlou už vyše hodiny diskutujú, či sa tajný kód bude končiť jednotkou alebo štvorkou. Takéto veci neradno podceňovať, keď cestujete v čase.
Matúš úspešne vylúpol čip a pridal sa k partii, ktorá vyrába pojazdnú plošinu. S jeho pomocou je plošina rýchlo hotová.
Danko ešte nechá Riškovi vyskúšať letovanie a pomaly musíme končiť, pretože už je dávno po piatej hodine.
Musíme si ešte postaviť stany, aby sme mali kde večer hlavy zložiť.
Chalani mali v stavaní stanu mierny náskok, pretože dievčatá sa išli medzitým osprchovať, ale po chvíli to tak už vôbec nevyzerá. Matúš kontroluje najprv jednu, potom druhú skupinu a potom behom chvíle sám bez pomoci postaví svoj vlastný stan.
Jana zatiaľ zapálila oheň a vyrobila pahrebu. Slaninka, špekačky, cukina, chlebík, všetko sa na nej upečie do chrumkava. Riško si dva krát ukážkovo opečie slaninu a obidva krát si ju zhodí na zem do prachu. Psovi Bojarovi trochu špiny a popola očividne neprekáža a slanina skončí v jeho bruchu. Riško si na tretí krát opečie už len chlieb.
Po zotmení nastal ten správny čas na experimentovanie so svetlom. Minulý týždeň v piatok sme s prvou skupinou vytvorili zaujímavé fotografie. Uvidíme, čo sa nám podarí tento krát. Adamko si doniesol vlastný fotoaparát aj so statívom. Obaja nastavujeme na foťáku prioritu času a následne čas 10 až 15 sekúnd. Postavím sa pred fotoaparát a približne na 1 sekundu si osvetlím tvár baterkou na rôznych miestach. Výsledkom je tajomný duch v zelenom tričku.
Maťko skúša jednoduché točenie baterkou a vytvára zaujímavú svetelnú stopu.
Adam roztiahne krídla a Terezka ho zo zadu obkrúži baterkou. No, začína to byť zaujímavé. Chcelo by to ešte zvýrazniť tvár.
Dinosaurie vajíčko s práve sa rodiacim pterodaktylom.
“Tete, spravím z teba anjela.” rozhodla sa Pavla. Nie je nič jednoduchšie. Dokonca aj so svetožiarou. Baterka efektne osvietila aj trávnik pred Tete. Už vidno aj trochu tváre. Nabudúce musíme vyskúšať druhou baterkou na chvíľu osvietiť niekomu tvár.
Modeli a modelky sa striedajú pred mojím a Adamovým fotoaparátom. Maťko skúša namieriť laserovým ukazovátkom rovno do fotoaparátu. Zprava ho niekto mierne osvecuje baterkou. Veľmi efektné.
Teraz je to to pravé orechové! Terezka zadovážila Pavle krídla a Tete jej spredu osvietila tvár. Tajomstvom úspechu je nepohnúť sa.
Anjelské kreácie vystriedala projekcia na záclonu natiahnutú na našom beduínskom stane.
Kompozícia pre tri modelky, jedného modela a troch osvetlovačov.
Podarilo sa nám aj zopár fotografií pre nové hororové filmy:
Dracula a piknik u rodiny Frankensteinovcov.
Starman zelené brucho sa prebúdza
Záhada desivých rovnátok
Je desať hodín takže balíme, večerná hygiena a ideme spať. Riška pred chvíľou vyzdvihol otec a odviezol domov a my ostatní si ideme nájsť pohodlné miesto v stanoch. Trochu sa dvíha vietor, v diaľke vidno náznaky blýskania sa, ale zdá sa, že bude teplá noc. Po pol hodine je už všade ticho, iba z dievčenského stanu stále počuť tiché chichúňanie. Zajtra nás čaká posledný deň školy majstrovania. Podarí sa nám postaviť stroj času? Bude fungovať? Zaspávam.
