Poznámka: S dnešným blogom mi pomáhala aj Pavla. Jej komentáre sú šikmým písmom.
Neviem si predstaviť ideálnejšie počasie na stanovanie. Po teplej letnej noci strávenej v stanoch na záhrade sme sa zobudili do nádherného rána. Netuším, kedy presne deti vstali, ale babička išla ráno o šiestej do obchodu o hovorila, že zo záhrady sa už ozýval krik detí. (Ja som sa tiež vyspal do ružova, pretože večer nebolo treba písať blog 🙂 Kto by aj ráno spal, keď kohúty už kikiríkajú a vy môžete vyskočiť a hneď sa ísť blázniť do siete.
Už je ráno a stany sa musia pobaliť. Ema je trochu smutná, že musí zbaliť svoj útulný domov.
„Ako mám, preboha, toto všetko odniesť?“
Keď niekto potrebuje pomoc, pomáhajú všetci!Po raňajkách nás na dvore čakali rozrobené vozidlá zo včera. Tomáško potreboval už len dorobiť brzdy a upraviť zadné kolesá, ale ostatní mali ešte čo robiť, aby sa mohli ukázať na ceste.
Keď bolo treba píliť železo, Majo sa ukázal byť najhúževnatejší. Ostatní mu poskytovali dôležitú morálnu podporu.„Rýchlejšie! Tlač!“
Po včerajšom Matúšovom odchode sa dnes Miško pridal k Majovi a Jurimu. Pomáha im píliť diely na ich COOL Car. Dedo ho naučil, ako si upnúť preglejku, aby sa mu pri pílení príliš nechvela.Miško zaujal miesto pri Tomáškovom stole – reže všetko, čo sa dá!
Pavlin a Emin koč zatiaľ vyzerá, že ho budú ťahať kone.
„Už máme zadné kolesá.“
Relatívna zložitosť konštrukcie opäť viedla k mnohým frustráciám. Všetci potrebovali pomoc, hneď teraz a potom stále. Moje usmernenia sa postupne museli zmeniť na inštrukcie krok za krokom. Vtedy sme sa znovu začali posúvať ďalej. Tlačil nás už čas, preto pílku na železo vystriedala karbobrúska v mojich rukách.
Čo dodať – pracovný ruch.
Postupne sa obnovil elán, aj chuť do práce.
Od seba, k sebe, od seba, k sebe.
Dievčatá merajú dĺžku hranola na prednú časť ich vozidla. (Rozbité koleno je od pádu pri neopatrnom preliezaní plôtika.)„Ukáž. Až sem?“
A odrezali ho ako skutočné profesionálky - s milimetrovou presnosťou.Táákto presne sme to odrezali!
Znie to neuveriteľne, ale aj Majo s Miškom a Jurim majú posúvadlo hotové."A môžeme ísť "
Dievčatám ešte zostáva primontovať prednú nápravu. Ema využíva voľnú chvíľku, oprašuje si ruky, zaujme vzpieračský postoj, nadychuje sa a trhom zdvíha masívnu prednú nápravu nad hlavu. Stredová os sa prehýba pod váhou masívnych kolies, Eme sa chvejú kolená, ale drží. Áno, je to svetový rekord! Ema odhadzuje činky na zem.... najúžastnejšia ženská vzpieračka na svete práve zdvihla 600 kilovú činku...
Tretie približovadlo je hotové! Radí sa na štart k ostatným vozidlám.
Ešte dofúkať gumy a sme hotové!
Zvyšná časť majstrov zatiaľ rozoberá náš most.
Z mosta sú už len franforce.
Rozoberacia čata je pripravená v plnej zbroji, aj v plnom počte.Dvaja kovboji. Kolty nosia prekliate nízko. Jeden má nabité a druhý kontroluje zásobník.
Dvaja gazdovia sa posadili na koč, zapriahli kone a sú pripravení na cestu.
Tomáško sa rozhodol, že menší dopravný prostriedok mu vyhovuje viac.Brzdy sú prirobené a náležite otestované. Neskôr sa ukážu ako veľmi efektívne.
Na ceste sa Tomáško 100% presvedčil že jeho kára je vyhovujúca.Teraz nás už na ceste môžu zastaviť aj policajti.
Všetky vozidlá sú s úspechom vypustené na trať.Pavla s Emou si vzali pohon na vlastnú nohu.
Zdá sa že Pavla s Emou zanechá zvyšok ďaleko za sebou. Po ceste testujú funkčnosť všetkých systémov - riadenie: funguje skvele (aj napriek dedovým pochybnostiam); lavica: paráda; brzdy: funkčné, zatiaľ.Pŕŕŕŕŕ!
Ema sa snaží zvýšiť účinnosť brzdy ručným ovládaním pedálu. Ale čo to! Zaprie sa viac než treba, a odlomený pedál jej ostáva v ruke. Koč sa rúti zbesilo dolu kopcom (no, až tak zbesilo to nebolo).Všetky tri vozy očividne fungujú. Zatiaľ
Tím doplatil na nevhodne zvolený materiál. Preglejka nevydržala. Neostáva nič iné, len sa vrátiť späť a brzdu opraviť, alebo vymeniť.
A chalani sa vezú ďalej.„Ide to aj bez motora.“
Jana trochu potlačila Tomáška a už to išlo.
Majo zbadá fotoaparát a zabúda na riadenie. V poslednej chvíli zachraňuje svoj tím pred pádom do priekopy.Točím!
Nezodpovedného vodiča treba okamžite vymeniť. Za riadidlá si sadá Miško. Riadenie zvláda nonšalantne jednou rukou."Čago Rasti."
Jupííííííííí!Juri tímu kryje chrbát. Je pripravený skočiť na akékoľvek vozidlo, ktoré by ohrozovalo ich vedúcu pozíciu.
Tomáško dosiahol svoj cieľ - dostal sa až dole pod kopec.Tomáškové žihadlo sa ukázalo byť v zákrutách nezvyčajne stabilné a dobre ovládateľné.
„Takto sa brzdí?“
Baby po oprave brzdy späť na dráhe. Brzda sa presunula na pravý bok vozidla. Jazdu si náležite užívajú. Nečudo, keď ich od zadu Jana tlačí hore kopcom.Zapojíme zadný motor JANAg659 a ide to ako po masle.
Ich vozidlom a dobrou náladou bavia okoloidúcich.
Prestriedanie motorovej sily za PAVLAg473.
Jazdy sa úspešne skončili.
A na koniec zaslúžená domáca jahodová zmrzlina.
Kamarátky
Na úplný záver sme zo súčiastiek, ktoré sme si počas celého týždňa pripravovali, vytvorilili maličkých robotíkov a zaliali do krištáľovej živice.
Ešte vyvŕtať dierku a budú z toho nádherné prívesky.
Skončil sa prvý týždeň Školy majstrovania. Za ten týždeň sme toho všetci veľa zažili. Verím, že po týždni odchádzajú s lepšou predstavou, ako veci fungujú a čo sa skrýva pod plastovým krytom spotrebiča, ale tiež s vedomím, že dokážu vyriešiť aj problémy, ktoré sa na začiatku môžu zdať neprekonateľne ťažké.
Deťom ostáva ešte pár zvyšných dní prázdnin a nám po krátkom jednodňovom oddychu od pondelka nová skupina detí. Väčšina z nich je o niečo starších. Plán síce máme, ale ako vždy, necháme sa unášať predstavivosťou, želaniami a potrebami detí samotných. Jeden dva projekty budú možno podobné, ale určite budeme robiť aj veci nové. Sledujte nás, ako nám to spolu pôjde.
